Po roku 1870 v Japonsku skončilobčianska vojna sa vláda rozhodla posilniť armádu a námorníctvo podľa príkladu európskych krajín. A to nie je prekvapujúce, pretože armáda ktorejkoľvek krajiny by mala mať určitý potenciál, ktorý bude stáť v službách štátu. Stalo sa tak, že práve v tom istom čase si Čína stanovila podobné ciele, čo v skutočnosti bolo začiatkom súťaže o nadvládu na východe. Hoci sa toto rivalstvo nezastavilo takmer nikdy. Preto má čínsko-japonská vojna mnoho podtextov.
Rivalita nebola manifestovaná zvonka,kým nedošlo ku konfliktu o prioritnej situácii v Kórei. Bolo to medzi Čínou a Japonskom, takže japonsko-čínska vojna mala všetky dôvody na začiatok. Koniec koncov, tieto dve krajiny nechceli navzájom si vzdať dominancie v tomto regióne. To bolo spôsobené základnými princípmi hospodárskeho rozvoja, kde za prítomnosti pôdy a prístavov bolo možné vybudovať akékoľvek hospodárstvo bezpečne. Takže v júni 1894 (oficiálne až 1. augusta) začala prvá čínsko-japonská vojna, ktorá trvala dva roky, skončila víťazstvom Japonska a podpísaním mierovej dohody s Čínou. V dôsledku toho: rozdelenie Číny na jednej strane a aktívny vývoj Japonska, vytvorenie koloniálnej ríše - na druhej strane.
Vojna medzi Japonskom a Čínou, ktorá skončilasúčasne s koncom druhej svetovej vojny, má paralelné titulok: "Second Sino-japonská vojna" V júli třicátásedmého Japan, ktorý má dobre vyškoleného a rovnako dobre vybavenú armádu, začal vojnu proti Číne, pod zámienkou konfliktu s streľbe, ktorá sa konala v Marco Polo premostí, ktorý, samozrejme, obvinil čínska vojská. Ale tvrdiť, že čínska strana začala tento konflikt, nemôžeme, pretože historici v tejto súvislosti niekoľko skúšok. Čínska vyhlásenie vojny bol náhly, a samozrejme, že japonskí vojaci okamžite začal vyhrať víťazstvo po víťazstve. Čína stratila značnú časť severného, Tianjin a Peking a Šanghaj neskôr.
Situácia v krajine bola značne komplikovanáskutočnosť, že Taliansko a Nemecko vážne podporili útočníkov. Preto sa čínsko-japonská vojna konala v rovnakom scenári, kde bol výsledok známy vopred. Čínski ľudia však neboli nepriateľmi a nemali v úmysle ho podriadiť. ZSSR sa aktívne podieľal na nepriateľských aktivitách a hovoril na strane Číny. Spojené štáty a Británia, ktoré sa na Čína pozerali na svoje vlastné žoldnierske záujmy, tiež uprednostnili slabú stranu. Ako všetci vieme z dejín druhej svetovej vojny, slabá strana s dobrou podporou sa ukázala ako silná v čase.
Situácia v Japonsku je pomerne zraniteľná,napriek tomu v roku 1944 japonské vojská dokázali vyhrať dlho očakávané víťazstvo a zabavili obrovské územia. Čínska vláda tentoraz neponáhla kapitulovať a až do augusta 1945 zostala ťažká, nestabilná a napätá situácia. Čínske vojny boli vždy napäté, pretože v tomto regióne je dostatok protivníkov a územie krajiny je obrovské. Ale čínski ľudia a tentokrát dokázali ukázať svojim nepriateľom, že majú tiež právo na rešpekt. Armády jedného a druhého štátu boli oslabené a to tiež bolo dôvodom, prečo nikto nerobil rozhodné kroky.
Konečné dokončenie druhého japonsko-čínskehoVojna nastala po úplnom odovzdaní Japonska, keď Sovietský zväz vstúpil do vojny na Ďalekom východe a armáda Kwantung bola porazená. Viac Japonska a Číny nevykonávali vojenské operácie a dnes sú partnermi v mnohých odvetviach národného hospodárstva!
</ p>>
